Kategórie
Slovensko Správy

Rudňany sa pýšia národnou kultúrnou pamiatkou: Ťažná veža šachty Mier opäť žiari (FOTO,VIDEO)

Obec Rudňany sa môže pochváliť ďalším úspechom v starostlivosti o svoje kultúrne dedičstvo. Vďaka iniciatíve starostu obce, Bc. Rastislava Neuwirtha, a miestneho nadšenca Miroslava Biroša, bola ťažná veža šachty Mier, národná kultúrna pamiatka, opäť osvetlená.

Táto významná pamiatka, ktorá je svedkom bohatej baníckej histórie Rudnian, tak opäť ožila a stala sa dominantou obce aj v nočných hodinách. Osvetlenie ťažnej veže je dôležitým krokom k zachovaniu a prezentácii kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.

Ťažná veža šachty Mier je významnou technickou pamiatkou a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej baníckej minulosti Rudnian. Táto veža, charakteristická svojou konštrukciou a veľkosťou, slúžila na vyťahovanie a spúšťanie ťažobných vozíkov, materiálu a baníkov do podzemných šácht. Je dôležitým mementom priemyselnej histórie regiónu a pripomienkou ťažkej práce a odhodlania generácií baníkov, ktorí v Rudňanoch pôsobili. Dnes, keď už ťažba v oblasti ustala, ťažná veža šachty Mier zostáva dôležitým symbolom identity obce a miestom, ktoré pripomína jej bohaté kultúrne a technické dedičstvo. Osvetlenie tejto pamiatky len podčiarkuje jej význam a krásu, a prispieva k zachovaniu jej odkazu pre budúce generácie.

Ďalšou kultúrnou pamiatkou, ktorá súvisí s baníctvom v Rudňanoch a zachovala sa doteraz, je národná kultúrna pamiatka „Ťažná veža jamy Mier“. Táto ťažná veža sa nachádza nad jamou (šachtou) v samotnom centre obce Rudňany. S hĺbením Novej jamy (pôvodný názov) sa začalo v roku 1942, ale s prípravou sa začalo už v roku 1940. Ako výstuž sa používali betónové tvárnice. V roku 1945 bola šachta vyhĺbená a vystrojená po X. hlbinný obzor a mala hĺbku 184,9 m. Šachta v tom čase spájala povrch so IV., VI., VIII. a X. obzorom (jednotlivé obzory boli od seba vzdialené po 50 m). Mala kruhový prierez s priemerom 5 m. Mala ťažné a lezné oddelenie, ktoré boli oddelené železnými tyčami. V leznom oddelení boli osadené železné rebríky a tzv. odpočívadlá (každých 6 m). V dvoch ťažných oddeleniach sa pohybovali 2 klietky vedené čelne drevenými sprievodnicami 140 x 140 mm, zhotovené z červeného smreka. Na náraziskách boli nainštalované sklápacie mostíky pre automatické narážanie banských vozov do klietky. Pôvodná ťažná veža bola vyrobená z oceľových nosníkov. Vo vrchnej časti ťažnej veže boli osadené 2 lanovnice o priemere 2 500 mm. Ťažný stroj mal dva bubny o priemere 3 000 mm a šírky 700 mm. Bubny boli obložené drevom o hrúbke 80 mm. Ľavý bubon bol tzv. „pevný“, na ktorý sa navíjalo vrchné lano. Pravý bubon bol „voľný“ a navíjalo sa naňho spodné lano. Ťažný stroj poháňal elektromotor typu Siemens. Ťažné klietky sa pohybovali pri doprave osôb i hmôt rýchlosťou 2,5 m/s. Ťažný stroj bol vybavený jazdnou, poistnou a stavacou brzdou. Používalo sa oceľové lano o priemere 30 mm. Klietky boli jednoetážové boli určené pre dva banské vozíky a pri doprave osôb pre 16 pracovníkov. V roku 1950 počas osláv Dňa baníkov premenovali Novú šachtu na šachtu Mier. V rokoch 1953 – 1962 sa v rámci investičnej akcie „Otvárka bane Rudňany pod X. obzor“ uskutočnila prestavba celého komplexu jamy Mier. V rámci tejto akcie sa vymenila ťažná veža, vybudovala okolo nej ťažná budova a strojovňa ťažného stroja. Tieto budovy sa zachovali do súčasnosti. V strojovni bol osadený nový ťažný stroj typu 2 B 6012 vyrobený v ČKD Slaný. Do šachty sa osadili nové dvojetážové klietky. Rýchlosť jazdy pri doprave mužstva sa zvýšila na 3 m/s (pôvodne 2,5 m/s) a pri doprave hmôt 6 m/s (pôvodne 2,5 m/s). V roku 1960 v rámci investičnej akcie „Otvárka bane Rudňany pod X. obzor“ sa začalo s prehlbovaním šachty Mier bez prerušenia jej normálneho chodu po úroveň XVI. obzoru (XIII. obzor je vzdialený od X. obzoru 75 m, XVI. od XIII. obzoru taktiež o 75 m). Prehlbovanie vykonávali Banské stavby, národný podnik Prievidza. V roku 1969 bolo dokončené prehĺbenie šachty Mier z X. na XIX. obzor. V roku 1981 bola Šachta Mier prehlbovaná z XIX. obzoru na XXII. obzor. Jej hĺbka je 484 m. V súčasnosti je jama zatopená vodou po Rochus obzor. V roku 2005 bola šachtová sieň s ťažnou vežou a telesom šachty rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK 9804/2004-400 z 09.02.2005 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Text o ťažnej veži jamy Mier nám poslal pán Ing. Michal Kapusta, predseda BC Rudňany.

Starosta obce, Bc. Rastislav Neuwirth, vyjadril svoje poďakovanie Miroslavovi Birošovi za jeho aktívnu účasť a úsilie pri realizácii tohto projektu. Osvetlenie ťažnej veže je nielen estetickým prínosom pre obec, ale aj dôležitým symbolom histórie a identity Rudnian.

Veríme, že táto iniciatíva bude inšpiráciou aj pre ďalšie obce a mestá, aby sa aktívne starali o svoje kultúrne pamiatky a ich odkaz odovzdávali ďalším generáciám.

Rudňany sa pýšia národnou kultúrnou pamiatkou: Ťažná veža šachty Mier opäť žiari
FacebookXMessengerTelegramSnapchatWhatsAppPinterestGmailCopy LinkEmailShare
Kategórie
Slovensko Správy Tlačové správy

Spišská Nová Ves pred 220 rokmi a v súčasnosti: Veľké porovnanie

Spišská Nová Ves, mesto s bohatou históriou, ktorá siaha stovky rokov do minulosti, sa stáva stredobodom pozornosti vďaka novinke. Porovnávacia mapa súčasnej a historickej Spišskej Novej Vsi a jej okolia ponúka jedinečnú príležitosť vidieť, ako sa územie zmenilo v priebehu času. Toto dielo je výsledkom práce kartografického tímu z bývalého Vojenského kartografického ústavu v Harmanci, ktorý teraz pôsobí v Kynceľovej pri Banskej Bystrici. Originálne dielo bude porovnávať súčasnú mapu Spišskej Novej Vsi a jej okolia s mapou Jána Lipského z roku 1806, a to nielen na papieri, ale aj prostredníctvom aplikácie s rozšírenou realitou.

Mappa generalis regni Hungariae – Generálna mapa Uhorska

Ján Lipský, popredný slovenský, uhorský a európsky kartograf, rodák zo Sedličnej pri Trenčíne, je autorom kartografického diela zloženého z deviatich listov, ktoré sa považuje za najpresnejšiu mapu Uhorska v 19. storočí. Originálny výtlačok kolorovanej medirytiny Generálnej mapy Uhorska z roku 1806 si nadšenci máp a histórie môžu detailne prezrieť v Slovenskom múzeu máp v Kynceľovej. Vzhľadom na pozoruhodnú presnosť a podrobnosť tejto mapy ju kartografický tím zvolil za najvhodnejšiu pre porovnanie so súčasnou mapou.

História a súčasnosť vedľa seba

Mapa z tvorby kartografického ústavu VKÚ Harmanec v Kynceľovej pri Banskej Bystrici umožní presne vidieť a porovnať zmeny, ktorými mesto Spišská Nová Ves prešlo za posledné dve storočia. Obidve mapy budú v mierke 1:120 000 umiestnené vedľa seba a budú doplnené o textovú časť, ktorá upriamuje pozornosť užívateľa na najzaujímavejšie zmeny v regióne za viac ako 200 rokov. Budeme môcť porovnať napríklad zmeny v tokoch riek, v cestných komunikáciách, vo veľkosti a dôležitosti sídel, v zmenách miestnych názvov a iných dôležitých prvkov.

“Porovnávacia mapa Spišskej Novej Vsi a okolia kedysi a dnes je súčasťou ucelenej edície porovnávacích máp jednotlivých regiónov Slovenska. Prostredníctvom nej chceme verejnosti predstaviť zmeny na Slovensku za viac ako 200 rokov. Mapy majú vzdelávací charakter a sú vhodným doplnkom do škôl, no veľkú obľubu majú aj u širokej verejnosti,” dopĺňa Milan Paprčka, riaditeľ VKÚ Harmanec s.r.o. a Slovenského múzea máp v Kynceľovej.

Rozšírená realita nad papierovou mapou

Nad touto mapou bude fungovať aj nová mobilná aplikácia CBS Map Explorer. Tá na displeji smartfónu nad rozprestretou mapou zobrazí informácie o konkrétnych miestach, na ktoré užívateľ namieri, a povie mu, čím sú tieto lokality zaujímavé. Nad starou mapou zobrazí miesta, ktoré existovali už pred 220 rokmi, a nad aktuálnou tie novšie, ktoré predtým neboli.

Didaktická pomôcka pre žiakov

Kartografi z Kynceľovej chcú osloviť nielen nadšencov máp, ale aj žiakov. Toto dielo môžeme považovať za skvelú didaktickú pomôcku, ktorá priblíži žiakom ich okolie. Dozvedia sa niečo o histórii svojho regiónu a zároveň môžu sledovať, ako sa krajina od roku 1806 zmenila. Toto porovnanie môže pomôcť žiakom a študentom pochopiť geografické a historické koncepty, ktoré sa v mape nachádzajú.

Redakčná práca priamo v regióne

Pre úspech projektu je nutná aj práca v teréne, priamo v regióne. To, ako sa región zmenil, vedia najlepšie miestni obyvatelia. Podrobnosti o zmenách v meste Spišská Nová Ves a jej okolí pomáha zisťovať regionálna projektová manažérka, Marta Barlíková.

„Naša mapa je jedinečným nástrojom, ktorý dokáže oživiť minulosť i súčasnosť Spišskej Novej Vsi, a zároveň priblížiť verejnosti bohatú históriu tohto významného regiónu. Pomáha nám odhaľovať prepojenia medzi dejinami a súčasným životom, čím podporuje hlbšie porozumenie a záujem o naše kultúrne dedičstvo. Veríme, že prostredníctvom nej Spišská Nová Ves získa zaslúženú pozornosť a úctu ako miesto s bohatou históriou a jedinečným charakterom,“ uzatvára Marta Barlíková.

FacebookXMessengerTelegramSnapchatWhatsAppPinterestGmailCopy LinkEmailShare
Kategórie
Správy

Tatra 60E: ako by mohla vyzerať moderná osobná tatrovka

Tatra je známa svojou dlhou tradíciou vo výrobe nákladných vozidiel, ale má tiež bohatú históriu vo výrobe osobných automobilov, ktoré sa vyznačovali netradičným dizajnom, technickými inováciami a výkonnosťou. Posledný osobný model, Tatra 700, sa vyrábal len tri roky, od roku 1996 do roku 1999, a potom sa automobilka zameriala len na nákladné vozidlá. Odvtedy sa objavilo niekoľko pokusov o oživenie osobnej tatrovky, ale žiadny z nich sa nedostal do sériovej výroby.

To sa však môže zmeniť vďaka návrhu českého dizajnéra Jana Petruželu, ktorý predstavil svoju víziu osobného automobilu Tatra pre modernú dobu. Jeho koncept, nazvaný Tatra 60E, je päťmetrový liftback, ktorý kombinuje moderný dizajn s historickými prvkami, ktoré odkazujú na slávne modely kopřivnickej automobilky, ako sú Tatra 87, Tatra 603 alebo Tatra 613. Medzi tieto prvky patrí napríklad zadná plutva, ktorá integruje brzdové svetlo a anténu, zadný difúzor, ktorý zlepšuje aerodynamiku, alebo kolesá s aerodynamickými krytmi. Predná časť automobilu je inšpirovaná modelom Tatra 600, ktorý bol známy aj pod menom Tatraplán. Automobil má tiež typické umiestnenie motora vzadu, ktoré bolo pre Tatru charakteristické.

Petružela pracoval na svojom návrhu niekoľko rokov a dokončil ho nedávno. Jeho cieľom bolo vytvoriť osobný automobil, ktorý by mal vlastný charakter a nebol by len kópiou iných značiek. „Osobné tatry, hlavne modely 603 a 613, mám rád od detstva, a keď automobilka prestala – z pochopiteľných dôvodov – s ich výrobou, bol som z toho smutný. Boli to zaujímavé vozidlá s vlastným charakterom a s ukončením ich produkcie prišiel automobilový svet o časť rozmanitosti. Vždycky som si hovoril, že by sa mohol nájsť niekto, kto by bol ochotný investovať prostriedky do obnovenia aspoň malosériovej výroby. Zvlášť v dnešnej dobe, keď ľudia kupujúci luxusné vozidlá túžia po niečom výnimočnom a neokukanom, by si mohla moderná osobná Tatra niektorých zákazníkov nájsť,“ povedal Petružela.

Zatiaľ sa nevie, či sa jeho návrh dostane do realizácie, ale určite zaujal mnohých fanúšikov značky Tatra, ktorí by radi videli osobný automobil s históriou a budúcnosťou na cestách. Tatra 60E je zatiaľ len koncept, ale možno sa z neho raz stane skutočnosť.

Zdroj

Zdroj

Zdroj

FacebookXMessengerTelegramSnapchatWhatsAppPinterestGmailCopy LinkEmailShare
error: Content is protected !!
Exit mobile version