Dnes oslavujeme Medzinárodný deň šťastia. Deň, ktorý nám pripomína, aké dôležité je byť šťastný a šíriť radosť okolo seba. Ale čo ak by sme sa snažili byť šťastní nielen dnes, ale každý deň?
Šťastie v maličkostiach
Často hľadáme šťastie vo veľkých veciach, ako sú peniaze, úspech alebo sláva. Zabúdame však, že skutočné šťastie sa skrýva v maličkostiach. V úsmeve od neznámeho človeka, v šálke horúceho čaju s priateľmi, v prechádzke v prírode alebo v dobrom skutku.
Pomáhajme si navzájom
Šťastie sa znásobuje, keď ho zdieľame s ostatnými. Pomôžme susedovi s nákupom, venujme čas osamelému človeku, darujme nepotrebné veci charite. Malé gestá môžu urobiť veľký rozdiel.
Závisť a pýcha sú jedy, ktoré nám bránia byť šťastnými. Namiesto toho, aby sme sa porovnávali s ostatnými, sústreďme sa na vlastné silné stránky a buďme vďační za to, čo máme. Tešme sa z úspechov druhých a povzbudzujme ich.
Úsmev ako kľúč k šťastiu
Úsmev je nákazlivý. Keď sa usmievame, nielenže sa cítime lepšie, ale aj šírime pozitívnu energiu okolo seba. Usmejme sa na seba v zrkadle, na kolegu v práci, na predavačku v obchode. Uvidíte, ako sa váš deň zmení.
Šťastie je voľba
Šťastie nie je niečo, čo sa nám prihodí, je to voľba. Rozhodnime sa byť šťastní, aj keď sa nám nedarí. Hľadajme pozitívne veci v každej situácii a učme sa z chýb.
Každý deň je príležitosť byť šťastný
Medzinárodný deň šťastia nám pripomína, že šťastie je dôležité. Ale nezabúdajme, že každý deň je nová príležitosť byť šťastný a šíriť radosť. Začnime už dnes!
V poslednom období sme si na Slovensku pripomenuli viaceré významné udalosti, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou. Koncom augusta minulého roka to bolo 80. výročie Slovenského národného povstania, jednoznačne najvýznamnejšej udalosti v našich novodobých dejinách. Začiatkom októbra sme spomínali na hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola jednou z najväčších horských bitiek v druhej svetovej vojne.
V tomto roku oslávime 80. výročie oslobodenia Slovenska a 80. výročie víťazstva nad fašizmom. Pre nás, obyvateľov okresu Spišská Nová Ves bude dôležité pripomenúť si 80. výročie od oslobodenia nášho okresu. Na tieto významné udalosti z mrazivého januára roku 1945 budeme spomínať už v týcto dňoch.
Oslobodzovanie okresu Spišská Nová Ves hrdinskou Červenou armádou sa uskutočnilo od 21. do 28. januára 1945. Ako prví sa zo slobody tešili obyvatelia obce Slovinky, ktorá bola oslobodená 22.1.1945. O deň neskôr sa pridali ďalšie 2 banícke obce – Poráč a Rudňany.
24. januára sovietska armáda oslobodila Tepličku, Vítkovce a Hnilčík. Druhé najväčšie mesto v našom okrese Krompachy bolo oslobodené 25. januára 1945 a spolu s ním aj Spišské Vlachy, Bystrany, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Kaľava, Kolinovce, Lieskovany, Markušovce, Oľšavka, Spišský Hrušov a Žehra. Na ďalší deň sovietski vojaci vytlačili Nemcov z Danišoviec, Hnilca, Matejoviec nad Hornádom, Mlyniek, Odorína a Olcnavy.
Okresné mesto Spišská Nová Ves bolo oslobodené 27. januára 1945. Útok Červenej armády začal o šiestej hodine ráno. Zo severu na mesto útočili tri prápory, zo severovýchodu ďalšie dva, z juhu útočili na mesto prápory kpt. Petrova a mjr. Trapeznikova. Nemci mali v meste vybudovanú silnú obranu a pri jeho oslobodzovaní o svoj život prišlo 78 krasnoarmejcov, čo je viac, ako pri oslobodení celého okresu (mimo Spišskej Novej Vsi padlo pri oslobodení okresu 40 sovietskych vojakov). Na ich počesť boli v Moskve vypálených 20 delostreleckých sálv.
V rovnaký deň sa oslobodenia dočkali aj Arnutovce, Harichovce, Iliašovce, Letanovce, Smižany a Spišské Tomášovce. Poslednými obcami, ktoré Červená armáda oslobodila boli Betlanovce a Hrabušice, ktoré nacisti opustili 28. januára 1945.
Na Slovensku si vážime všetkých, ktorí bojovali za našu slobodu, osobitne na tých, ktorí položili to najcenejšie, čo mohli dať – svoj vlastný život. Aj v okrese Spišská Nová Ves sa s úctou staráme o pamätné miesta, ktoré nám pripomínajú udalosti z bojov o národné oslobodennie. Sloboda je vzácny dar a za tento dar, ktorý k nám prišiel vďaka hrdinskej Červenej armáde koncom januára roku 1945 chcem úprimne poďakovať.
Ing. Branislav Rusiňák, MBA
prednosta Okresného úradu Spišská Nová Ves
Tento článok je názorom autora a nevyjadruje oficiálne stanovisko redakcie. Za obsah zodpovedá výlučne autor.
Autorské práva k tomuto článku patria autorovi. Jeho zverejnenie na našom portáli bolo umožnené na základe dohody s autorom. Chcete sa stať autorom aj vy? Napíšte nám na redakcia@spisiakoviny.eu.
Obyvatelia Spišskej Novej Vsi už dlhší čas upozorňujú na problém parkovania nákladných a dodávkových vozidiel na sídliskách. Napriek opakovaným sľubom miestnych poslancov, že sa situácia zlepší, sa tak doteraz nestalo. Hoci väčšina obyvateľov si želá obmedzenie tohto typu parkovania, mesto zatiaľ neprišlo s konkrétnymi riešeniami.
„Mesto Spišská Nová Ves v tejto súvislosti oslovilo dopravných projektantov na predloženie návrhov na zamedzenie parkovania nákladných a dodávkových vozidiel na sídliskách,“ napísala Ing. Zuzana Holotňáková z Oddelenia výstavby a dopravy v SNV
Neistota a obavy
Ďalším vážnym problémom, ktorý trápi obyvateľov, je pocit nestability a nebezpečenstva. Zvýšený počet dopravných nehôd, šírenie drog a obavy z násilných činov spôsobujú, že sa mnohí ľudia necítia v meste bezpečne. Výsledky našej ankety jasne ukazujú, že väčšina obyvateľov by uvítala zlepšenie bezpečnostnej situácie.
Chýbajúce odpovede
Mesto Spišská Nová Ves zatiaľ nepredložilo konkrétny plán, ako by chcelo zvýšiť bezpečnosť na cestách a v meste. Plány týkajúce sa výstavby kruhových objazdov, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, sú zatiaľ v nedohľadne.
„Mesto Spišská Nová Ves v súčasnej dobe nemá rozpracované žiadne aktivity k výstavbe kruhových objazdov na miestnych cestách,“ vyjadrila sa Ing. Zuzana Holotňáková z Oddelenia výstavby a dopravy v SNV
Čo ďalej?
Obyvatelia Spišskej Novej Vsi očakávajú od mesta konkrétne kroky a riešenia. Je potrebné, aby sa mesto zaoberalo problémami, ktoré trápia jeho obyvateľov a prijalo opatrenia na zlepšenie životného prostredia a bezpečnosti.
Zaver
Veríme, že hlas obyvateľov je dôležitý. Ak máte konkrétne návrhy na riešenie problémov s parkovaním a bezpečnosťou v meste, neváhajte sa s nimi podeliť. Spoločne môžeme nájsť cesty, ako zlepšiť život v Spišskej Novej Vsi.
Vážení občania, milovníci pokojnej jazdy a ľudia ktorý nechodia na červenú , máme tu pre vás ďalšiu kapitolu z nekonečného seriálu „Spišská Nová Ves hľadá kruhový objazd“. Ako iste viete, dopravná situácia v Spišskej nie je práve najlepšia, a tak sme vytvorili anketu, kde sme sa vás pýtali, kde by ste chceli, aby sme mali kruhový objazd.
Predstavovať si viacero kruhových objazdov vo Spišskej je ako plánovať rodinnú dovolenku na Marse – teoreticky možné, ale prakticky? To je už iná káva! Je to trochu ako keď sa snažíte nájsť voľné parkovacie miesto v piatok večer – optimizmus je kľúčový, ale realita môže byť krutá. A predsa, kto vie, možno jedného dňa Spišská prekvapí a stane sa hlavným mestom kruhových objazdov, kde každý objazd bude mať dokonca svoje vlastné meno ! Jeden sa bude volať Jožko, druhy Peťko a tretí Paľko. Krásna predstava nie ?
Vráťme sa k našej ankete. 42 % z nás, teda takmer polovica, hlasovalo za križovatku ulíc Školská a Hviezdoslavova. Ďalších 16 % si myslelo, že Mlynská a J. Hanulu je tá pravá voľba. 13 % hlasovalo za Dukliansku a Sládkovičovu…. Tam by si vedeli predstaviť svoj vysnívaný kruhač ….
Tak sme sa rozhodli poslať otázky kompetentným v meste SNV ešte v auguste. Chceli sme vedieť, čo si myslia o dopravnej situácii v Spišskej a kedy a kde by mohol byť kruhový objazd. Po týždni sme dostali odpoveď, že máme počkať, lebo sú dovolenky. No jasné, veď kto by pracoval v lete, že?
V polovici septembra prišla ďalšia odpoveď, že sa musí vyjadriť kompetentný pracovník, lebo niektoré cesty spravuje KSK. Super, aspoň vieme, že niekto niekde niečo spravuje.
Je koniec septembra a odpoveď stále nikde. Ale hej, kto by sa ponáhľal, keď ide o takú „dôležitú“ vec, ako je doprava, však?
Medzitým sme sa obrátili aj na vyššie inštancie, na Košický samosprávny kraj. Tí nám s veľkou ochotou potvrdili, že opravili nejaké cesty, ale o kruhových objazdoch, žiaľ, nevedeli povedať nič. Takže, ak chceme kruhový objazd, musíme sa asi obrátiť na vyššie sily alebo možno na Harryho Pottera, pretože zázraky sa dejú len v rozprávkach.
A tak v Spišskej Novej Vsi je to s dopravou ako na horskej dráhe – väčšina ľudí má pocit, že sa rútime do záhuby. Konkrétne 74 % ľudí v našej ankete hlasovalo, že situácia je katastrofálna, ale aspoň 15 % ľudí si užíva jazdu v Spišskej a 2 % sú adrenalínoví nadšenci, ktorí by si to najradšej zopakovali a tvrdia, že dopravná situácia v Spišskej je na vynikajúcej úrovni.
Podľa nedávnych správ sa zdá, že dopravné zápchy a nehody sú v SNV skôr pravidlom než výnimkou. Takže ak plánujete návštevu, možno by ste mali zvážiť alternatívne spôsoby dopravy – napríklad bicykel, kolobežku, alebo čo takto starý dobrý oslí povoz?
No dobre, tak čo teraz? Založíme si klub fanúšikov kruhových objazdov a budeme sa stretávať na námestí, kde si postavíme maketový kruháč z lega? Alebo sa radšej naučíme lietať a budeme si nad mestom robiť vlastné okruhy? Možností je veľa, len treba mať trochu fantázie (a možno aj trpezlivosti).
A čo vy na to? Máte nejaké iné nápady, ako by sme mohli urýchliť výstavbu kruhového objazdu? Poďme sa spolu zamyslieť a nájsť riešenie, ktoré nás všetkých uspokojí.
A na záver by som rád položil otázku: Kedy už konečne pochopia kompetentní, že kruhový objazd nie je len nejaká rozmarná požiadavka, ale nevyhnutnosť pre bezpečnú a plynulú dopravu? Kedy sa konečne prestanú vyhovárať a začnú konať?
Nedávny incident v Spišskej Novej Vsi, ktorý sa stal témou diskusií v skupine Spišská Nová Ves a okolie , odhalil nepríjemnú pravdu o našej spoločnosti. Anonymný používateľ opísal, ako jej mama spadla na chodník a nikto z okoloidúcich jej nepomohol.
„Spišiaci, viete čo ma najviac mrzí na tejto dobe? Že sme si zabudli pomáhať. Kde to sme, že mi mamka spadne na chodníku, rozmláti si kolena a celú tvár a NIKTO ale NIKTO!!!jej nepomôže??? To vážne sme na tom až takto? Ja by som nikdy neobišla takto človeka bez pomoci! Čo to s vami je? Prečo toľko zla? Niekedy sme boli mesto plné ľudí, čo si pomáhajú. Prečo zrazu nevieme? Som z toho nešťastná! A o chodníkoch v SNV sa radšej ani nemusíme baviť však? Hrozná doba. Odporná! Je mi hlúpo za ľudí, čo šli okolo a ignorovali to. Snáď sa to vašim mamám nestane, a neobídu ich tak, ako vy tu moju,“ napísala s bolesťou v srdci.
Táto udalosť vyvolala širokú paletu reakcií. Mnohí, podobne ako anonymný autor príspevku, vyjadrili hnev a sklamanie nad ľahostajnosťou, s akou boli svedkami.
Slávka napísala: „Je mi to veľmi ľúto, moja mamka mala tiež podobnú skúsenosť… je to hrozné aký sú sebecký, arogantný ľudia.“
Niektorí komentátori však hľadali hlbšie príčiny tohto javu.
Peter napríklad spojil tento incident so širšími spoločenskými trendmi a tvrdil, že „tu bol splnený daný cieľ horných desať tisíc, rozpútať medzi ľuďmi nevraživosť, nenávisť a zničiť láskavosť, úctu a rešpekt medzi ľuďmi“.
Na druhej strane, mnohí zdieľali aj pozitívne skúsenosti s pomáhaním.
Martina napríklad opísala niekoľko prípadov, kedy sama poskytla pomoc ľuďom v núdzi. „Aj ja sa snažím pomáhať ako sa dá a čo je v mojej moci. Prvá pomoc pánovi pri bezvedomí…šikanovaný chalan a riešenie cudzieho chlapca v škole / lebo mi to nedalo /,“ napísala.
Reklama
Prečo sa však v niektorých situáciách stretávame s ľahostajnosťou a v iných s ochotou pomôcť? Jednou z možných príčin je zrýchlené tempo moderného života, ktoré nám často nedovolí zastaviť sa a venovať pozornosť potrebám druhých. Strach z neznámeho, z konfrontácie alebo zo zlého rozhodnutia môže tiež odradiť ľudí od poskytnutia pomoci. Okrem toho, zvýšený individualizmus a pocit odcudzenia v spoločnosti môžu oslabiť naše prirodzené impulzy k empatii a spolupatričnosti.
Napriek všetkým negatívnym skúsenostiam, príbehy ako ten od Martiny nám pripomínajú, že ľudskosť a súcit stále existujú. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa svet okolo nás stal lepším miestom. Môžeme začať tým, že budeme viac všímaví k potrebám ľudí okolo seba, že sa budeme usmievať na cudzích ľudí a že sa budeme snažiť vytvárať priateľské a podporujúce prostredie.
Incident v Spišskej Novej Vsi nás vyzval k zamysleniu. Je na nás, aby sme sa rozhodli, akú spoločnosť chceme budovať. Chceme žiť v spoločnosti, kde sa každý môže spoľahnúť na pomoc druhých, alebo budeme naďalej ignorovať utrpenie tých, ktorí sú slabší? Každý z nás má v rukách moc zmeniť svet k lepšiemu.
Výzva: Buďme súčasťou riešenia, nie súčasťou problému. Pomáhajme si navzájom, šírme dobro a vytvorme spoločne lepší svet.
Spišská Nová Ves zažíva boom! Na sídlisku Západ 1 sa z ničoho nič objavil prameň vody, ktorý nie je len obyčajným prameňom, ale čarovným! Podľa legendy, ak po ňom prejdú bosí muž a žena, okamžite sa do seba zamilujú.
Prameň vytryskol pred piatimi dňami a odvtedy sa stal senzáciou. Ľudia z celého Slovenska sa sem hrnú, aby zažili zázrak lásky. Vodárne síce hlásia únik vody, no obyvatelia sídliska sa odmietajú vzdať svojho čarovného prameňa. Dokonca sa chystajú zorganizovať protestnú akciu, aby zabránili jeho zatvoreniu.
Mesto Spišská Nová Ves sa tak stáva novým centrom romantiky. Už teraz sa tu plánujú svadobné cesty a medové týždne. Niektorí podnikavci už chystajú aj výstavbu kúpeľov a hotelov s výhľadom na zázračný prameň.
Príbeh čarovného prameňa v Spišskej Novej Vsi sa stal virálnym hitom na internete. Ľudia z celého sveta zdieľajú fotky a videá z prameňa a komentujú jeho údajnú moc. Niektorí neveria legende, iní sa chystajú do Spišskej Novej Vsi na vlastné oči preskúmať pravdu.
Či už je prameň naozaj čarovný, alebo ide len o humornú legendu, jedno je isté: Spišská Nová Ves má nový hit, ktorý láka turistov a prináša mestu slávu.
Bonus:
Mesto Spišská Nová Ves by mohlo zvážiť premenu Kolarskej ulice na “Ulicu lásky” a zorganizovať tu festival zamilovaných.
Čarovný prameň by sa mohol stať symbolom mesta a objaviť sa na suveníroch a propagačných materiáloch.
Mestský úrad by mohol usporiadať súťaž o najkrajší milostný príbeh, ktorý sa vďaka prameňu odohral.
P.S.: Nezabudnite si pred vstupom do prameňa vyzuť topánky!
Ahojte priatelia! Dnes sa s vami podelím o náš nemilý zážitok z výletu k soche Strážcu lesa, známej aj ako Grút.
Kolegyňa sa na sociálnej sieti pochválila fotkou tejto impozantnej sochy z konárov stromov a hneď sme sa s rodinou rozhodli, že ju musíme ísť vidieť naživo.
Z informácií na internete sme zistili, že socha sa nachádza v Dúbravskej doline, neďaleko Liptovského Mikuláša. Zaparkovali sme pred neplateným parkoviskom pri vstupe do banského múzea a vydali sa po asfaltovej ceste smerom k soche. Cesta viedla okolo replik banských zariadení a ďalších turistických atrakcií, takže sme sa nenudili.
Po približne dvoch kilometroch sme dorazili k múru s vyobrazením stromov, pri ktorom sa mal v lese nachádzať Grút. No aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že cestička k soche je zatarasená doskami a za nimi sa stavia nový múr.
Hľadali sme všade možne, no inú cestu sme bohužiaľ nenašli. Cítili sme sklamanie, že sme prešli takú diaľku a nakoniec sme sochu nevideli.
Podľa informácií, ktoré som našiel na internete , sochu dal postaviť majiteľ rozľahlého sídla v blízkosti. Zrejme mu prekážalo množstvo turistov, lebo inak si neviem vysvetliť, prečo by niekto postavil takú krásnu sochu do verejného priestranstva a potom zablokoval k nej prístup.
Ak sa tento blog dostane k majiteľovi sochy, rád by som si vypočul jeho stanovisko k tejto situácii. Môže mi napísať na email marek@straka.media a ja jeho odpoveď s radosťou zverejním.
Ak niekto z vás pozná inú cestu k Grútovi, prosím, napíšte do komentára.
A čo si o tejto situácii myslíte vy? Podeľte sa o svoj názor v diskusii!
Záver: Aj keď sa nám nepodarilo vidieť sochu Strážcu lesa, dúfame, že sa nám to podarí nabudúce. A pevne veríme, že majiteľ sochy prehodnotí svoje rozhodnutie a sprístupní ju verejnosti.
P.S.: Nezabudnite sledovať môj blog, kde sa dozviete o ďalších našich výletoch a dobrodružstvách!
Poznáte sedem divov sveta? Veľká pyramída v Gíze, visuté záhrady Semiramidy, Diova socha v Olympii… to všetko už je minulosťou. Ale vedeli ste, že na Slovensku máme vlastný 8. div sveta? Nachádza sa priamo v Spišskej Novej Vsi a je to… skládka odpadov Kúdelník II!
Kolos z odpadu
Táto pyramída odpadu nie je len takou obyčajnou skládkou. Rastie do obrovskej výšky a do roku 2033 by sa mala stať najvyššou stavbou v okolí, ba možno aj na celom Slovensku! Už teraz pripomína niečo z egyptských mýtov a jej životnosť sa odhaduje na úctyhodných niekoľko desaťročí. Na skládke sa ročne ukladá okolo 50 000 ton odpadu.
Čo na to hovoria obyvatelia?
Samozrejme, takáto obrovská skládka neostáva bez povšimnutia. Obyvatelia okolitých obcí sa sťažujú na zápach, rozfúkavanie odpadu a celkový nepekný vzhľad skládky. Niektorí sa dokonca obávajú znečistenia ovzdušia a podzemných vôd.
Odpovede starostky obce Lieskovany:
Aby sme získali komplexný obraz o vplyve skládky, oslovili sme pani starostku obce Lieskovany, ktorá sa nachádza neďaleko Kúdelníka II. Tu sú jej odpovede na naše otázky:
Vaš záujem o skládku Kúdelník je prekvapujúci. Obyvatelia Lieskovan majú dlhodobo pocit, že o skládku sa nezaujímajú žiadni obyvatelia okolitých obcí. Možno sa trochu posťažujú, keď idú okolo, ale “zíde z očí, zíde z mysle” a odpad tvoríme všetci.
Pani starostka : Mám aj ja jednu otázku. Je vašou snahou niečo zmeniť alebo len poukázať na skládku a jej veľkosť?
Moja odpoveď na otázku pani starostky: Mojou snahou je poukázať na problém a tak kompetentných dotlačiť aj k zmene. (No toto záleží aj od ľudí, či budú môj článok komentovať, zdieľať.) Ak článok nebude mať veľa reakcií, je malo pravdepodobné, že sa niečo zmení.
Pani starostka: Moje odpovede budú doplnené do vášho textu.
Chcel by som sa opýtať. Dnes som cestoval do Markušoviec a nemožno si nevšimnúť, ako skládka Kúdelník II rastie do extrémnej výšky. Na stránke brantnernova.sk som našiel informáciu, že skládka by mala mať životnosť do roku 2033, za predpokladu, že sa spustí výstavba tretej etapy.
Odpoveď: III. etapa je už spustená od roku 2013 a na základe rozhodnutia Inšpekcie životného prostredia KE je povolené navýšenie objemu skládky III. etapy z roku 2022.
Otázka: Ako skládka Kúdelník II ovplyvňuje obec a jej obyvateľov?
Odpoveď: Podľa vplyvov vetra zápach, rozfukovanie ľahkých zložiek zo smetiska do okolia, celkový pohľad.
Otázka: Existujú nejaké konkrétne problémy alebo sťažnosti, ktoré obyvatelia obce vyjadrili v súvislosti so skládkou?
Odpoveď: Zápach, objem, vzdialenosť od obydlí, znečisťovanie okolia.
Otázka: Aké opatrenia prijala obec na minimalizáciu vplyvu skládky na obyvateľov a životné prostredie?
Odpoveď:
Otázka: Sú tu nejaké plány na zlepšenie situácie?
Odpoveď:
Otázka: Aké sú plány obce po roku 2033, keď sa skládka Kúdelník II uzavrie?
Odpoveď: Predpoklad, keďže je naplánovaná aj 4. etapa, ktorá ešte nie je realizovaná a má mať obdobný objem ako 3. etapa, rok ukončenia 2033 asi nebude.
Otázka: Ako sa obec pripravuje na túto zmenu?
Odpoveď: Otvoríme fľašku šampanského na oslavu.
Otázka: Ako obec komunikuje s prevádzkovateľom skládky?
Odpoveď: Štandardne.
Otázka: Existuje nejaká spolupráca alebo dialóg medzi obcou a prevádzkovateľom skládky?
Odpoveď: Existuje.
Otázka: Aké sú dlhodobé plány obce v súvislosti so skládkou?
Odpoveď: Naša obec nemá plány v súvislosti so skládkou. Skládka si žije svoj život a obec sa bude rozvíjať a rozrastať tak, ako jej to bude umožňovať legislatíva. Pokiaľ sa nezmenia zákony a skládky sa úplne nezrušia a nepodporia sa iné formy nakladania s komunálnym odpadom, do toho času sú snahy obyvateľov o zrušenie skládky mizivé. Obec sa snaží vytvoriť lepšie podmienky pre obyvateľov na podporu separácie. Na porovnanie, v roku 2022 bola miera vytriedeného odpadu 55,69%, v roku 2023 – 60,08%. Robíme, čo môžeme, a budeme aj naďalej. Teraz je rad na tých vyššie, ktorí neustále hovoria o ekológii, separácii a ochrane životného prostredia.
Otázka: Existujú nejaké plány na rekultiváciu alebo využitie plochy po uzavretí skládky?
Odpoveď: To je otázka na firmu spravujúcu skládku, ale keď by vyšla iniciatíva napríklad z vašej strany na posúrenie zorganizovanie výsadby stromov po obvode skládky (táto povinnosť vyplýva firme až pri realizovaní 4. etapy), viem dať do kopy pár ľudí ochotných podieľať sa na tejto akcii. Vďaka snahe obce a pripomienke, ktorú predniesla voči predkladanému návrhu, sa podarilo zastaviť plán 5. etapy.
Neviem, či ste očakávali takéto odpovede po doterajšej skúsenosti – reforma musí prísť od vrchu a neviem, či životnému prostrediu ide o životné prostredie. Nakladajte s mojimi odpoveďami podľa svojho vedomia a svedomia.
Otázky ohľadom skládky Kúdelnik II sme poslali aj spoločnosti Brantner, do uzávierky však neprišla odpoveď.
Čo ďalej?
Obec Lieskovany, ktorá sa nachádza neďaleko skládky, sa snaží s touto situáciou aspoň čiastočne vyrovnať. Podporuje separovanie odpadu a komunikuje s prevádzkovateľom skládky. Zatiaľ sa však zdá, že Kúdelník II bude rásť ďalej, až kým sa v roku 2033 nezaplní. Čo bude potom? Dnes nikto nevie ….
Je to naša hanba?
Skládka Kúdelník II je mementom našej konzumnej spoločnosti. Neustále produkujeme obrovské množstvo odpadu a nevieme, čo s ním robiť. Je to naša hanba a výzva zároveň. Musíme nájsť udržateľnejšie riešenia, aby sme chránili životné prostredie pre budúce generácie.
Takto by to vyzeralo keby skládka neexistovala .
A tu je realita .
Čo si o tom myslíte vy?
Je Kúdelník II 8. divom sveta? Alebo skôr ekologickou katastrofou? Podeľte sa o svoje myšlienky v komentároch!
P.S.: V článku sú použité aj humorné prvky, aby bol pútavejší a ľahšie čitateľný.
Odpovede nám poslala Marcela Kapustová – starostka obce Lieskovany
Voľby sú za nami, no vlna nenávisti a rozdelenia spoločnosti neutícha. Firmy to vnímajú ako príležitosť na zisk a snažia sa zneužiť kontroverznú atmosféru na propagáciu svojich produktov.
Mnoho firiem sa rozhodlo prerušiť spoluprácu s osobnosťami, ktoré verejne vyjadrili podporu pre jedného z prezidentských kandidátov. Cieľom je zviditeľniť sa v médiách a osloviť “správnu” časť publika, aj keď to znamená prehĺbenie rozkolu v spoločnosti.
Firmy hrajú na emócie a rozdeľujú nás
Kontroverzné články a príspevky na sociálnych sieťach, ktoré hejtíja alebo podporujú jedného z kandidátov, generujú najväčšiu čitateľnosť a zdieľanie. Firmy to vedia a zneužívajú to na propagáciu svojich produktov.
Reklama zadarmo za každú cenu?
Firmy si uvedomujú, že ak sa postavia na stranu jedného z kandidátov, riskujú stratu časti zákazníkov. Preto sa zameriavajú na zneužitie vlny nenávisti a rozdelenia, čím získavajú “zadarmo” reklamu v médiách.
Je toto naozaj cesta, ktorou chceme ísť?
Zneužívanie polarizácie spoločnosti na propagáciu produktov je neetické a škodlivé. Firmy by mali hľadať spôsoby, ako spájať ľudí, a nie ďalej rozdeľovať už aj tak rozdelenú spoločnosť.
Namiesto nenávisti by sme mali podporovať toleranciu a vzájomný rešpekt. Firmy, ktoré hrajú na emócie a rozdeľujú nás, by mali zvážiť svoje etické postoje a hľadať zodpovedné a udržateľné marketingové stratégie.
Je čas na zmenu!
Musíme sa postaviť proti firmám, ktoré zneužívajú vlny nenávisti a rozdelenia. Podporujme firmy, ktoré sa hlásia k hodnotám tolerancie a vzájomného rešpektu. Spoločne môžeme vybudovať lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť pre všetkých.
Všetci to poznáme. Ráno prídeme do obchodu s potravinami, tešíme sa na čerstvé, voňavé pečivo a namiesto toho dostaneme kúsok, ktorý je tvrdý ako kameň. Prečo to predajcovia robia? Prečo miešajú staré, suché pečivo s čerstvým? Tu je odpoveď.
Pekári majú tajný plán. Nie, nie je to len o tom, aby sa zbavili starého pečiva. Je to oveľa zložitejšie. Pekári sú v skutočnosti členmi tajnej organizácie zvanej “Bratstvo Kôrky”. Ich cieľom je naučiť ľudí trpezlivosti a odolnosti a skontrolovať stav ich chrupu.
Ako to robia? Predstavte si, že idete do obchodu a kúpite si rožok. Očakávate, že bude mäkký a čerstvý, ale namiesto toho je tvrdý a suchý. Môžete byť naštvaní, ale čo ak je to skúška? Skúška vašej trpezlivosti. Ako reagujete na nepriaznivé situácie? Zvládnete to, alebo sa necháte ovládať hnevom?
Musím sa priznať, mňa to poriadne vytočí a pečivo potom vyberám pol hodinu. No ak to zvládnete, je tu ešte potom váš chrup. Také staršie pečivo, preverí váš chrup dostatočne.
Predajcovia teda miešajú staré pečivo s čerstvým, aby nás naučili trpezlivosti. Ako hovorí staré pekárske príslovie: “Nie je všetko zlato, čo sa trblieta, a nie je všetko pečivo, čo je mäkké.”A aby sme nezabudli na preventívnu prehliadku u zubára.
Takže nabudúce, keď dostanete tvrdý rožok namiesto očakávaného mäkkého, nezúfajte. Pamätajte na tajné Bratstvo Kôrky a ich poslanie. Možno sa práve stávate silnejším a trpezlivejším človekom. A spomeniete si na preventívnu prehliadku u zubára.
A to je predsa niečo, čo stojí za jeden tvrdý rožok, nie? A ešte jedna vec. Ak sa vám niekedy podarí nájsť ten dokonalý, čerstvý rožok, pamätajte, že ste si ho zaslúžili. Prešli ste skúškou Bratstva Kôrky a vyšli ste z nej silnejší. Takže si ten rožok vychutnajte. Vy ste si ho zaslúžili. 🙂
