Obec Rudňany sa môže pochváliť ďalším úspechom v starostlivosti o svoje kultúrne dedičstvo. Vďaka iniciatíve starostu obce, Bc. Rastislava Neuwirtha, a miestneho nadšenca Miroslava Biroša, bola ťažná veža šachty Mier, národná kultúrna pamiatka, opäť osvetlená.
Táto významná pamiatka, ktorá je svedkom bohatej baníckej histórie Rudnian, tak opäť ožila a stala sa dominantou obce aj v nočných hodinách. Osvetlenie ťažnej veže je dôležitým krokom k zachovaniu a prezentácii kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
Ťažná veža šachty Mier je významnou technickou pamiatkou a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej baníckej minulosti Rudnian. Táto veža, charakteristická svojou konštrukciou a veľkosťou, slúžila na vyťahovanie a spúšťanie ťažobných vozíkov, materiálu a baníkov do podzemných šácht. Je dôležitým mementom priemyselnej histórie regiónu a pripomienkou ťažkej práce a odhodlania generácií baníkov, ktorí v Rudňanoch pôsobili. Dnes, keď už ťažba v oblasti ustala, ťažná veža šachty Mier zostáva dôležitým symbolom identity obce a miestom, ktoré pripomína jej bohaté kultúrne a technické dedičstvo. Osvetlenie tejto pamiatky len podčiarkuje jej význam a krásu, a prispieva k zachovaniu jej odkazu pre budúce generácie.
Ďalšou kultúrnou pamiatkou, ktorá súvisí s baníctvom v Rudňanoch a zachovala sa doteraz, je národná kultúrna pamiatka „Ťažná veža jamy Mier“. Táto ťažná veža sa nachádza nad jamou (šachtou) v samotnom centre obce Rudňany. S hĺbením Novej jamy (pôvodný názov) sa začalo v roku 1942, ale s prípravou sa začalo už v roku 1940. Ako výstuž sa používali betónové tvárnice. V roku 1945 bola šachta vyhĺbená a vystrojená po X. hlbinný obzor a mala hĺbku 184,9 m. Šachta v tom čase spájala povrch so IV., VI., VIII. a X. obzorom (jednotlivé obzory boli od seba vzdialené po 50 m). Mala kruhový prierez s priemerom 5 m. Mala ťažné a lezné oddelenie, ktoré boli oddelené železnými tyčami. V leznom oddelení boli osadené železné rebríky a tzv. odpočívadlá (každých 6 m). V dvoch ťažných oddeleniach sa pohybovali 2 klietky vedené čelne drevenými sprievodnicami 140 x 140 mm, zhotovené z červeného smreka. Na náraziskách boli nainštalované sklápacie mostíky pre automatické narážanie banských vozov do klietky. Pôvodná ťažná veža bola vyrobená z oceľových nosníkov. Vo vrchnej časti ťažnej veže boli osadené 2 lanovnice o priemere 2 500 mm. Ťažný stroj mal dva bubny o priemere 3 000 mm a šírky 700 mm. Bubny boli obložené drevom o hrúbke 80 mm. Ľavý bubon bol tzv. „pevný“, na ktorý sa navíjalo vrchné lano. Pravý bubon bol „voľný“ a navíjalo sa naňho spodné lano. Ťažný stroj poháňal elektromotor typu Siemens. Ťažné klietky sa pohybovali pri doprave osôb i hmôt rýchlosťou 2,5 m/s. Ťažný stroj bol vybavený jazdnou, poistnou a stavacou brzdou. Používalo sa oceľové lano o priemere 30 mm. Klietky boli jednoetážové boli určené pre dva banské vozíky a pri doprave osôb pre 16 pracovníkov. V roku 1950 počas osláv Dňa baníkov premenovali Novú šachtu na šachtu Mier. V rokoch 1953 – 1962 sa v rámci investičnej akcie „Otvárka bane Rudňany pod X. obzor“ uskutočnila prestavba celého komplexu jamy Mier. V rámci tejto akcie sa vymenila ťažná veža, vybudovala okolo nej ťažná budova a strojovňa ťažného stroja. Tieto budovy sa zachovali do súčasnosti. V strojovni bol osadený nový ťažný stroj typu 2 B 6012 vyrobený v ČKD Slaný. Do šachty sa osadili nové dvojetážové klietky. Rýchlosť jazdy pri doprave mužstva sa zvýšila na 3 m/s (pôvodne 2,5 m/s) a pri doprave hmôt 6 m/s (pôvodne 2,5 m/s). V roku 1960 v rámci investičnej akcie „Otvárka bane Rudňany pod X. obzor“ sa začalo s prehlbovaním šachty Mier bez prerušenia jej normálneho chodu po úroveň XVI. obzoru (XIII. obzor je vzdialený od X. obzoru 75 m, XVI. od XIII. obzoru taktiež o 75 m). Prehlbovanie vykonávali Banské stavby, národný podnik Prievidza. V roku 1969 bolo dokončené prehĺbenie šachty Mier z X. na XIX. obzor. V roku 1981 bola Šachta Mier prehlbovaná z XIX. obzoru na XXII. obzor. Jej hĺbka je 484 m. V súčasnosti je jama zatopená vodou po Rochus obzor. V roku 2005 bola šachtová sieň s ťažnou vežou a telesom šachty rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK 9804/2004-400 z 09.02.2005 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Text o ťažnej veži jamy Mier nám poslal pán Ing. Michal Kapusta, predseda BC Rudňany.
Starosta obce, Bc. Rastislav Neuwirth, vyjadril svoje poďakovanie Miroslavovi Birošovi za jeho aktívnu účasť a úsilie pri realizácii tohto projektu. Osvetlenie ťažnej veže je nielen estetickým prínosom pre obec, ale aj dôležitým symbolom histórie a identity Rudnian.
Veríme, že táto iniciatíva bude inšpiráciou aj pre ďalšie obce a mestá, aby sa aktívne starali o svoje kultúrne pamiatky a ich odkaz odovzdávali ďalším generáciám.
