Riaditeľ istej firmy hľadá nového zamestnanca. Na stole mu ležia nejaké životopisy. Do kancelárie príde jeden zamestnanec a všimne si životopis na vrchu:
‘Jeeej… To je Tono, toho zoberte. S ním to budete mať super. Jeho všetci poznajú, vie vybaviť všeličo a tak.’ Riaditeľ si to premyslí, zavolá ho na osobný pohovor. Po pohovore ho vyprevádza, keď sa vo firme zastaví minister zahraničných vecí a hneď: ‘Nazdar, Tono! Čo ty tu?’
Riaditeľ si povie: ‘Kua, asi je fakt známy. Vezmem ho, aspoň bude nápomocný.’ Po týždni riaditeľ zoberie Tona na obed, keď pri vedľajšom stole sedí český prezident. Ten hneď: ‘Nazdar, Tono! No jak se máš? Dlouho sem tě neviděl!’
Riaditeľ len krúti hlavou, nechápe… O dva týždne ide riaditeľ na služobnú cestu do Vatikánu, tak si povie, že nebude zlé, keď zoberie aj Tona. Prídu do Vatikánu, tam plné námestie svätého Petra. Pápež v okne kýva ľuďom. Tono pozoruje a hovorí riaditeľovi: ‘Počúvajte, počkajte tu. Ja idem za pápežom a zakývam vám od neho z okna.’
Riaditeľ sa ho snaží zastaviť, že to asi nebude dobrý nápad, že z toho budú problémy. O chvíľu sa však Tono zjaví v okne, pápež ho drží za rameno a spolu kývajú. Po pár minútach sa Tono vráti a tam už sanitka a riaditeľ s kyslíkovou maskou. Tono sa pýta: ‘Pán riaditeľ, čo sa vám pre Boha stalo?’ Riaditeľ: ‘No vieš… Nechápal som, keď si sa tam zjavil vedľa pápeža, ale skoro ma *****, keď za mnou prišiel Japonec s fotoaparátom na krku a opýtal sa ma, kto je ten chlap v bielom vedľa Tona.’